Mäso je dôležitou zložkou výživy ľudí po celom svete, podiel vegánstva a vegetariánstva rôznorodo prevažuje v rozličných krajinách. Napríklad India má najvyšší podiel vegetariánov, približne 30% jej populácie, naproti tomu len 5% Američanov sú vegetariáni a 2% z nich vegáni. 1 Stať sa „bezmäsitým“ je na vzostupe aj v rozvinutých krajinách. Dva prieskumy v USA z rokov 2012 a 2015, hovoria, že 30-40% Američanov potvrdzuje, že jedia menej mäsa ako tri roky predtým. Barclay 2016 Reuters 2012 Súčasné odhady tvrdia, že približne 6,4% svetovej populácie konzumuje vegetariánsku stravu, čo znamená, že asi 7.2 miliardy ľudí konzumuje mäso ako súčasť svojej typickej stravy. Wikipedia 2019

Konzumácia červeného mäsa a jej efekty na zdravie sú kontroverznou témou, s nedostatkom vedeckých článkov na oboch stranách tohto argumentu. Nedávny článok, ktorý vyšiel v „Annals of Internal Medicine“ hovorí, že:

…“ žiadúce efekty (potenciálne zníženie rizika vzniku rakoviny a kardiometabolických ochorení) spojené so zníženou konzumáciou červeného mäsa pravdepodobne nepreváži nežiadúce efekty (dopad na kvalitu života, bremeno úpravy kultúrnych a osobnostných zvykov pri príprave jedál).“

Autori pokračujú a dopĺňajú:

Toto grémium odporúča dospelým ľuďom pokračovať v súčasnej konzumácii červeného mäsa (slabé odporúčania, dôkaz so slabou istotou), podobne toto grémium odporúča pokračovať v doterajšej konzumácii spracovaného červeného mäsa (slabé odporúčania, dôkaz so slabou istotou). Johnston 2019 .

Týmito tvrdeniami rozhodne prilievajú olej do ohňa tohto sporu.

Tieto „odporúčania“ stoja v ostrom kontraste s národnými a medzinárodnými zdravotníckymi organizáciami. Napríklad Dietary Guideliness for Americans (odporúčania pre Američanov) 2015-2020 hovoria o obmedzení príjmu červeného mäsa na jednu porciu týždenne.  2015-2020 Dietary Guidelines K tomu World Cancer Research Fund – WCRF (svetový fond pre výskum rakoviny) odporúča obmedziť jednotlivcom konzumáciu na nie viac než 3 porcie červeného nespracovaného mäsa týždenne a minimum alebo žiadne spracované červené mäso. WCRF 2018 To vychádza približne na 350-500 gramov vareného mäsa týždenne.

Ďalej National Health Service (NHS) Veľkej Británie súhlasí s WCRF a radí ľudom obmedziť konzumáciu všetkého červeného mäsa na 490 gramov týždenne. NHS 2018 Nakoniec American Heart Association – AHA odporúča obmedziť príjem červeného mäsa, zvlášť tých častí, ktoré obsahujú nasýtené tuky – aj keď AHA nedáva presné odporúčania s odkazom na to, že „Výskum ukazuje, že väčšina populácie uprednostňuje vzdelávanie v oblasti výživy radšej ohľadom toho, čo jesť, než ohľadom toho, čo nejesť. “ Eckel 2013 Matthews 2011 

V realite kontroverzia spojená s červeným mäsom siaha hlbšie než spory týchto odborných spoločností, so stovkami, možno tisíckami editoriálov, prehľadov literatúry, a iných publikácií zdôvodňujúcich prečo by ste mali (alebo nemali) prispôsobiť svoj výživový vzorec. V tomto článku sa hlbšie pozrieme na túto „horúcu“ tému a pokúsime sa dať pár praktických rád pre domáce použitie.

Červené mäso: viac než len hovädzie

Červené mäso poznáme v dvoch základných typoch: spracované a nespracované. „Nespracované“ červené mäso zahŕňa čerstvé hovädzie, teľacie, bravčové, jahňacie, baranie, konské, kozľacie, divinu, vnútornosti, mäso „spracované“ zahŕňa jeho premenu nasolením, konzervovaním, fermentáciou, údením, alebo iným procesom upravujúcim chuť alebo trvanlivosť. Monteiro 2016 Spotreba červeného mäsa na osobu sa vypočítava tak, že sa zoberie celkové množstvo národne vyprodukovaného a importovaného mäsa mínus množstvo exportovaného mäsa a toto sa vydelí celkovým počtom jednotlivcov v populácii. IARC 2018 Tieto výpočty hovoria o priemernej spotrebe červeného mäsa v Severnej Amerike a Európe na úrovni 2 – 4 dávky za týždeň, alebo na 70 g/deň.  Daniel 2011 2015 Canadian Health Survey Micha 2014 NDNS 2014

Malo by byť však zdôraznené, že tieto čísla sú podcenením reálnej spotreby červeného mäsa, pretože nie všetci jednotlivci v populácii jedia červené mäso. Na doplnenie, 70 gramov červeného mäsa denne (490 gramov týždenne), tak toto množstvo spadá do odporúčaní WCRF, teda 350-500 gramov vareného červeného mäsa týždenne WCRF 2018. Inými slovami, ak chceme vidieť či červené mäso má alebo nemá nepriaznivé účinky na zdravie, mali by sme skúmať tých, ktorí konzumujú množstvá, nad súčasnými odporúčaniami.

Dva hlavné prúdy proti konzumácii červeného mäsa sú postavené na základe dôkazov naznačujúcich zvýšené riziko rakoviny a srdcovocievnych ochorení. Preto je potrebné pozrieť sa na tieto myšlienky bližšie a skúsiť porozumieť tomu, prečo súčasné odporúčania vôbec existujú, a prečo sú nové odporúčania také kontroverzné.

Riziko rakoviny

Experti v oblasti zdravotníctva radia čo by sme mali jesť už takmer 40 rokov, ale až nedávno sa národné a medzinárodné organizácie rozhodli vydať odporúčania ohľadom červeného mäsa.

Napríklad prvé vydanie Continuous Update Project – databázy obsahujúcej všetky relevantné výskumy ohľadom rakoviny bol publikovaný WCRF a American Institute for Cancer Research (AICR). Je neustále aktualizovaná novými poznatkami a revidovaná, ak je to potrebné. V roku 2018 databáza obsahovala približne 10 000 publikácií súvisiacich s rakovinou, ktoré výrazne napomohli WRCF/AICR pri formovaní ich  Cancer Prevention Recommendations (Odporúčania prevencie proti rakovine).

Tieto odporúčania pokrývajú špecifické ciele týkajúce sa výživy, fyzickej aktivity, správnej hmotnosti pre prevenciu rakoviny. Celkovo, aktuálne dôkazy tvrdia, že dodržiavanie týchto odporúčaní, je spojené so zníženým rizikom vzniku rakoviny a smrti rakovinou spôsobenou. Napríklad prehľad 386 355 subjektov, ktoré sa zúčastnili na štúdii nazvanej „European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition (EPIC)“ zistil, že: „dodržiavanie odporúčaní WCRF/AICR pre prevenciu vzniku rakoviny môže znížiť riziko rozvoja väčšiny typov rakovín Romaguera 2012.

Navyše, niektoré skupiny výskumníkov skúmajúcich rovnaké subjekty, prišli k zisteniu, že pri najvyššej miere dodržiavania týchto odporúčaní bolo pozorované znížené s rakovinou spojené riziko mortality, vedľa celkovo zníženej mortality z cirkulačných a respiračných dôvodov. Vergnaud 2013 V časopise „Annals of Interanal Medicine“ bola publikovaná práca, ktorou začal tento článok a mimo iné zistila, že strava s nízkym podielom červeného a spracovaného mäsa bola spojená jednak s 10% znížením výskytu rakoviny a 11% znížením úmrtí z rakoviny. Johnston 2019

Ďalej, Svetová Zdravotnícka Organizácia (WHO) ustanovila 22 výskumníkov aby vytvorili „International Agency for Research on Cancer (IARC)“ – Medzinárodná Agentúra pre Výskum Rakoviny. Následne, táto skupina preskúmala 800 štúdií ktoré sa bližšie venovali 12 typom rakovín v spojení s konzumáciou spracovaného alebo nespracovaného červeného mäsa. Keď už bol prehľad týchto dát hotový, WCRF/AICR a IARC zistilo, že zvýšená konzumácia červeného mäsa bola spojená s vyššou mierou výskytu rakoviny kolorekta, pankreasu, prostaty. Avšak dôkazy boli nedostatočné pre vyvodenie jednoznačných záverov v prípade príjmu červeného mäsa a rakoviny pažeráku, prsníka, žalúdka, pečene, štítnej žľazy, semenníkov, obličiek, mechúra, vaječníkov, mozgu, krvi a sliznice maternice. IARC 2015

Najpresvedčivejšie dáta na túto tému sa týkajú výšky príjmu červeného mäsa a rakoviny kolorekta, ktoré preskúmame bližšie. Ak by ste si chceli prečítať prehľad štúdií vypracovaný IARC alebo vytiahnuť nejakú konkrétnu prácu pozrite sa na IARC Monograph Volume 114, section 2.2.

Hodnotenie štúdií

Na začiatok, štúdie ktoré objavili vzťah rakoviny kolorekta a červeného mäsa sú vo svojej podstate observačné. Observačné štúdie sa dívajú na efekt(y) konkrétneho rizikového faktora, testu alebo intervencie bez toho aby ovplyvňovali kto mu je a kto nie je vystavený. Naproti tomu experimentálne štúdie používajú špecifické kritéria spôsobilosti pre určenie subjektov, ktoré sú vystavené špecifickému zásahu aby sa vedel skúmať jeho efekt, typicky tým, že sa porovná s kontrolnou skupinou. Väčšinou sa jedna skupina ktorá je vystavená intervencii porovnáva s inou kontrolnou skupinou, ktorá vystavená nie je. V experimentálnych štúdiách sa rozdeľujú subjekty do skupín náhodne.

Kohortové štúdie a case control štúdie sú dva typy observačných štúdií a randomizovaná kontrolovaná štúdia (Randomized control trial – RCT) je typ experimentálnej štúdie. V kohortovej štúdii sa výskumníci dívajú na to čo sa stane so skupinou ľudí, ktorá zdieľa spoločný znak, napríklad kohort, ktorý je vystavený určitej premennej a porovnáva s tými ktorý sú tiež v skupine, ale premennej vystavení nie sú.. Napríklad NYU štúdia ženského zdravia zahŕňa 14727 žien vo veku od 34 do 65, ktoré podstúpili mamografiu na klinike. Týchto žien sa potom pýtali koľko červeného mäsa konzumujú aby sa pozreli na koreláciu s rakovinou kolorekta. Kato 1997  Spoločným znakom formujúcim kohort boli v tomto prípade ženy v určitom veku na týchto konkrétnych klinikách.

Case control (Prípadové) štúdie – v nich výskumníci hľadajú ľudí s existujúcim problémom (case) a podobnú skupinu ľudí bez tohto problému. Tieto skupiny sa potom snažia porovnať v rámci vystavenia konkrétnemu rizikovému faktoru, testu alebo intervencii. Napríklad vedci z Veľkej Británie našli 579 prípadov rakoviny kolerakta a porovnali ich s kontrolnou skupinou  1996 ľudí, na základe veku, pohlavia a dátumu odkedy boli títo ľudia pozorovaní. Z toho sa výskumníci snažili určiť, či má konzumácia mäsa vplyv na rakovinu kolorekta. Spencer 2010

Kohortové štúdie môžu byť výhodné v nutričnej epidemiológii, nakoľko môžu ukázať časový vzťah medzi vystavením skúmanému javu a chorobou. V jednoduchom jazyku to znamená, že dotazníky, ktoré sa zbierali pred vypuknutím danej choroby skúmanej v týchto štúdiách minimalizujú recall bias – to je skreslenie, kde diagnostikovaní na rakovinu kolorekta podhodnotia, alebo nadhodnotia svoje odpovede na otázku konzumácie červeného mäsa. Taktiež sú prevenciou reverznej kauzality. To je stav kedy spolu síce dané javy súvisia, ale nie tak ako by sme očakávali. V našom prípade to znamená, že nie vyšší príjem mäsa spôsobuje rakovinu kolorekta, ale naopak, rakovina spôsobuje vyššiu konzumáciu červeného mäsa. U ochorení ako sú rakoviny a srdcovocievne choroby, kde trvá dlhší čas, kým sa choroba rozvinie je taktiež výhodné použitie prípadových štúdií.

Na druhej strane observačné štúdie ťažko potvrdzujú kauzalitu, kvôli vysokému počtu premenných, ktoré môžu skresľovať dáta. Inými slovami, môžu existovať faktory, ktoré sa nemerajú a nekontrolujú a v skutočnosti spôsobujú príčinný vzťah medzi premennou ako je príjem červeného mäsa a výsledkom ako je rakovina alebo srdcovocievne ochorenie. Čím je silnejší vzťah medzi premennou a výsledkom, tým nižšia šanca skreslených údajov, ale komplexné medicínske problémy ako rakovina alebo srdcovocievne ochorenia majú množstvo rizikových faktorov, ktoré zvyšujú riziko výskytu mätúcej premennej .

Majúc na pamäti vyššie spomenuté, observačné dáta majú zlú reputáciu pri výskume toho ako výživa vplýva na rizikovosť chorôb. Časť toho pramení z myšlienky, že randomizované kontrolované štúdie (RCT), sú zlatým štandardom, keď sa jedná o vedecké skúmanie. Táto problematika bola obsiahnutná v štvordielnej sérii článkov prístupnej tu, tu, tu a tu. Na zhrnutie, vzťah medzi výživou a väčšinou chorôb treba posudzovať v dlhých časových úsekoch, kvôli dlhému obdobiu od počiatku pôsobenia skúmanej premennej po vypuknutie choroby u komplexných chorôb ako rakovina a srdcovocievne ochorenia. Toto robí RCT nepraktické a je často nemožné ich použiť. Ale teraz sa opäť vráťme k problému mäsa a pozrime sa, či v tom dokážeme nájsť nejaký zmysel.

Orezávanie tuku z mäsa a dáta o rakovine

V kontroverzných pokynoch, ktoré odštartovali tento článok môžeme vidieť, že uplatňovanie zlatého štandardu RCT zohralo rolu v záveroch autorov:

„…navrhujeme aby jednotlivci pokračovali v súčasnej konzumácii nespracovaného aj spracovaného mäsa (u oboch slabé odporúčanie a dôkaz slabej istoty).“(zvýraznenie dodané kvôli dôležitosti)

Aby podporili zdôvodnenie označiť dôkaz ako dôkaz slabej istoty, autori ďalej dodávajú:

„ako je spomenuté v našom úvode, iné výživové pokyny a vyhlásenia navrhujú obmedziť konzumáciu červeného a spracovaného mäsa kvôli údajnej spojitosti s rakovinou…iné pokyny nepoužívajú GRADE prístup pre hodnotenie sily dôkazu, ktorý zvýrazňuje dôkazy slabej alebo veľmi slabej istoty na podporu potenciálnej príčinnej povahy asociácie medzi konzumáciou mäsa a zdravotnými výsledkami.

GRADE znamená Grading of Recommendations, Assessment, Development, and Evaluation. GRADE systém  bol vyvinutý v prvých rokoch nového milénia aby poskytoval jasné a jednotné informácie o sile a jasnosti toho, čo vedecké dôkazy hovoria o určitom zásahu napríklad liečive a jeho efekte na nejaký výsledok, napríklad chorobu. Pôvodne bol tento systém vyvinutý pre farmaceutické pokusy, bol aplikovaný aj na iné aspekty lekárskeho výskumu, kde sa vykonávajú systematické prehľady.

V systéme GRADE je istota dôkazu spočiatku rozdelená na buď vysokú, alebo nízku. Táto istota závisí od typu štúdií, dostupných pre systematický prehľad. Ak je väčšina zahrnutých štúdií randomizovaných, dôkaz sa od počiatku hodnotí ako kvalitný. Ak je väčšina štúdií observačných tak bez ďalšieho sa hodnotí kvalita dôkazu ako nízka.  Guyatt 2008 Päť ďalších kritérií je ďalej použitých pre pozitívne alebo negatívne hodnotenie istoty dôkazu

  • Riziko skreslenia
  • Nekonzistencia výsledkov medzi štúdiami
  • Nepriamosť dôkazu
  • Nepresnosť
  • Publikačné skreslenie

Ak sa pozrieme na samotné štúdie, ktoré podporujú súčasné údaje o červenom mäse z USA, VB, WCRF a AICR, uvidíme, že skoro všetky sú vo svojej povahe observačné, čím sa automaticky klasifikujú ako tie so slabou istotou, pri aplikácii GRADE systému. Keďže sme popísali problémy RCT pri výskume výživy a jej vplyvu na zdravie u chorôb s dlhou periódou latencie napríklad rakoviny alebo kardiovaskulárnych ochorení. Toto automatické hodnotenie dôkazu ako slabého je asi nevhodné, vzhľadom na unikátnu povahu výskumu výživy. Mali by sme sa bližšie pozrieť na skutočné údaje, aby sme sa presvedčili, že máme niekoľko zbiehavých úrovní dôkazov t.j. konzistentný efekt naprieč populáciami v mnohých štúdiách, rovnako aj v mechanistických dátach, podporujúcich súčasné pokyny súvisiace s červeným mäsom.

V súčasnosti, 7 zo 14 kohortových štúdií a 7 z 15 prípadových štúdií našlo pozitívnu asociáciu medzi červeným mäsom a rakovinou kolorekta, 12 z 18 kohortových štúdií a 6 z 9 prípadových štúdií našlo asociáciu medzi spracovaným mäsom a rakovinou kolorekta. IARC 2015 Z mechanistickej perspektívy existujú dáta hovoriace o 4 zlúčeninách v štúdiách na zvieratách aj na ľuďoch:

  • Hémové železo – železo v mäsa, ktoré mu dáva červenú farbu.
  • Heterocyklické amíny (HCA) – vznikajú keď aminokyseliny v mäse reagujú na vysokú teplotu
  • Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) – dym obsahuje PAH ,ktoré sa udržujú na povrchu mäsa počas varenia.
  • N-nitroso-zlúčeniny – nájdené v jedlách (vrátane mäsa) ošetrených dusitanom sodným alebo inou zlúčeninou používanou na konzerváciu.

11 metaanalýz 213-tich štúdií hovorí, že zvýšená konzumácia červeného mäsa a spracovaného mäsa zvyšuje riziko vzniku kolorektálneho karcinómu o 20-30% . Aykan 2015  IARC pokračuje a dodáva, že každých 100 gramov červeného mäsa konzumovaných za deň, zvyšuje relatívne riziko rakoviny kolorekta o 17% a 50 gramov spracovaného mäsa zvýši riziko vzniku rakoviny kolorekta o 18%  IARC 2015  Toto sú však relatívne riziká, alebo teda údaj o koľko stúpne riziko jedinca oproti jeho počiatočnému riziku. Naproti tomu absolútne riziko vzniku rakoviny by sme videli u zvýšenia rizika príjmu červeného mäsa oproti kontrolnej skupine, ktorá by ho neprijala.

Na základe súčasných dát bude v USA tento rok diagnostikovaných nových 135 430 prípadov rakoviny kolorekta, čo predstavuje 4.5% celoživotné riziko. Siegel 2016 To je približne 39 prípadov na každých 100 000 ľudí. Ak by tých 100 000 ľudí zvýšilo príjem červeného mäsa o 100g/deň, alebo príjem spracovaného mäsa o 50g/deň tak by sme očakávali zvýšenie o približne 7 prípadov t.j. na 46.

Je to problém? Z populačného hľadiska by to mohol byť problém, ak by sa každý rozhodol jesť dramaticky viac mäsa. Vzhľadom na to, že príjem červeného mäsa v populácií spadá do odporúčaní WCRF/AICR a UK, je otázne či by sme mali smerovať našu snahu a zdroje na obmedzovanie príjmu červeného mäsa na populačnej úrovni z hľadiska rizika vzniku rakoviny v porovnaní s inými intervenciami, majúcimi väčší efekt.

Na druhej strane matematika nepustí a pre individuálne odporúčania jednotlivcom nemôžme povedať, že jednotlivec by mohol konzumovať červeného a spracovaného mäsa, čo hrdlo ráči. Na základe súčasných poznatkov nevyzerá byť úplne múdre navrhovať jednotlivcom neobmedzený príjem červeného a spracovaného mäsa. Ale pre tento moment sa zdržme nejakých dodatočných odporúčaní, až kým nepreskúmame ďalšieho slona v miestnosti a síce: Srdcové ochorenia.

Srdcové ochorenia

Prepojenie medzi výživou a „srdcovo cievnymi ochoreniami“ vychádza z dvoch hypotéz:

  1. Hypotéza výživa – srdce
  2. Hypotéza lipidov.

Hypotéza výživa – srdce hovorí, že obmedzením nasýtených tukov sa zníži hodnota cholesterolu v sére a tým sa zníži zanášanie ciev cholesterolom, tukom a inými látkami – ateroskleróza. Ramsden 2016 Hypotéza lipidov ide ďalej a predikuje, že zníženie cholesterolu v sére bude redukovať výskyt srdcových ochorení, toto označenie je ale nepresné. Brown 1990  Aterosklerotické kardiovaskulárne ochorenie (ASCVD) je špecifickejšia kategória ochorení vrátane chorôb ako koronárna choroba srdca, infarkt myokardu, mozgovocievne ochorenia/cievna mozgová príhoda, periférne ochorenia ciev. Grundy 2019 V ďalšej časti si ukážeme dáta k obom týmto hypotézam a k tomu ako ovplyvňujú konzumáciu červeného mäsa.

Hypotéza lipidov

Lipidy sú definované ako mastné kyseliny alebo iné deriváty, ktoré sú nepolárne a sú nerozpustné vo vode. Z tohto dôvodu musia byť v našom krvnom riečišti, ktoré je založené na vode, prenášané pomocou proteínov, nazývaných lipoproteíny. Aby to nebolo také jednoduché, existuje niekoľko tried a podtried lipoproteínov. Zoširoka sú lipoproteíny klasifikované podľa ich hustoty. To znamená pomer obsahu lipidu a obsahu proteínu. Obsahujú kategórie ako lipoproteín s vysokou hustotou (HDL), lipoproteín so strednou hustotou (IDL), lipoproteín s nízkou hustotou (LDL), lipoproteín s veľmi nízkou hustotou (VLDL), chylomikróny (ultranízka hustota). Každá z týchto kategórií obsahuje podtriedy s rôznymi druhmi lipoproteínov.

Ďalšie proteíny, nachádzajúce sa na povrchu týchto čiastočiek známe ako apolipoproteíny sprostredkúvajú špecifické funkcie lipoproteínov. Suma dôkazov silno navodzuje, že skupina lipoproteínov obsahujúca apolipoproteín B JE príčinným faktorom pri vzniku aterosklerotických kardiovaskulárnych ochorení (ASCVD) Ference 2017. Ateroskleróza môže ohrozovať cievy zásobujúce srdce, mozog, orgány a ostatné periférne tkanivá, taktiež zvyšuje riziko kardiovaskulárnych príhod (infarkt, cievna mozgová príhoda…atď)  NCEP 1988Romm 1991Manninen 1992Adult Treatment Panel II 1993

V tomto bode je dôležité zdôrazniť, že tieto lipoproteíny nie sú to isté čo cholesterol. Sú to cirkulujúce častice v krvnom obehu, ktoré sú nosičmi pre cholesterol a ďalšie tukové častice vrátane triglyceridov, v tuku rozpustných vitamínov, atď. Celkový objem cholesterolu, ktorý nesú častice LDL sa bežne meria ako LDL-C na klasickom lipidovom panely. Je to lacnejšie a celkovo dostupnejšie, ale nepresné, ako zástupca pre meranie celkovej koncentrácie LDL častíc (LDL-P (particles). Ako sa ukazuje najsilnejšiu koreláciu pre kardiovaskulárne riziko na základe štandardného lipidového panelu (to znamená bez merania koncentrácie častíc, výšky apolipoproteínu B, alebo iných pokročilých testovaní) predstavuje výška koncentrácie cholesterolu okrem HDL, to znamená, že od celkového množstva cholesterolu sa odpočíta koncentrácia HDL cholesterolu.

Dôkazy, že vysoké hodnoty týchto aterogénnych apoB obsahujúcich lipoproteínov (VLDL,IDL,LDL, chylomikróny) prispievajú k vzniku ASCVD pochádzajú z niekoľkých zdrojov: zvieracie modely, literatúra na jednotlivcoch s genetickou formou hypercholesterolémie, epidemiogických štúdií, štúdií Mendelovskej randomizácie, a nakoniec z kontrolovaných pokusov.  Ference 2018Ference 2017 Inými slovami, existuje veľké množstvo výskumov obsahujúcich niekoľko zbiehajúcich sa línií dôkazov, smerujúcich k rovnakej veci. Ťažko potom chápať stále sa vyskytujúce kontroverzie o úlohe krvného tuku v rozvoji kardiovaskulárnych ochorení.

https://www.barbellmedicine.com/wp-content/uploads/2019/11/graph-1.jpg

Obr.1 FERENCE ET AL 2017: Lineárna asociácia zmeny jednotky hladiny cholesterolu lipoproteínov nízkej hustoty (LDL-C) a rizika srdcovocievnych chorôb ako boli popísané v Meta – analýzach, štúdiách Mendelovskej randomizácie, prospektívnych epidemiologických kohortových štúdiách, a randmizovaných pokusoch. Stúpajúca tendencia lineárnej asociácie so stúpajúcou dĺžkou sledovania implikuje, že LDL-C má ako kauzálny, tak kumulatívny efekt pri rizikách srdcovocievnych ochorení.

V súčasnej dobe máme viac než 200 štúdií s viac než dvoma miliónmi účastníkov a cez 20 miliónov sledovaných rokov na osobu (napríklad milión ľudí sledovaných 20 rokov, alebo 2 milióny ľudí sledovaných 10 rokov), viac ako 150 000 kardiovaskulárnych príhod dokazujúcich na dávke závislú, lineárnu asociáciu s veľkým dôrazom kladeným na vystavenie ciev LDL v spojitosti s rizikom vzniku ASCVD. Naviac máme 30 randomizovaných kontrolovaných pokusov s viac ako 200 000 účastníkmi a 30 000 ASCVD príhodami hodnotiacimi intervencie znižujúce koncentráciu LDL. Tieto intervencie ukazujú pokles v ASCVD príhodách úmerne absolútnej redukcii LDL častíc v krvi. V kontexte lipid-srdečnej hypotézy, vzťah ktorý nám dáta ukazujú, že pre každý 1mmol/L alebo 38mg/dL redukcie LDL pripadá 20% redukcia vo výskyte ASCVD. Cardoso 2018 Pre grafické znázornenie celého množstva týchto dôkazov, pozrite obr. 1 a obr. 2.

https://www.barbellmedicine.com/wp-content/uploads/2019/11/graph-2.jpg

Obr 2. z FERENCE a kol. 2017: Lineárna asociácia medzi dosiahnutou hladinou cholesterolu lipoproteínov nízkej hustoty a  koronárnou chorobou srdca (fatal, non fatal), alebo postupom aterosklerózy. Panel A ukazuje všetky príhody v randomizovaných (náhodne rozdelených) pokusoch so statínmi a Panel B ukazuje postup aterosklerózy meraný intravaskulárnym (vnútrocievnym) ultrazvukom.

Historické dáta z populácie USA naznačujú, že optimálne úplné množstvo cholesterolu je 150mg/dL čo odpovedá 100mg/dL LDL cholesterolu.  Stamler 1986Kannel 1971  Podľa očakávania ľudia, ktorí sa pohybujú v tejto hranici predstavujú najnižšie stupne ohrozenia ASCVD Ezatti 2004. Samozrejme treba doplniť, že kardiovaskulárne ochorenia sú komplexným patofyziologickým procesom, kde zvýšené hladiny tuku v krvi nie sú jediným rizikovým faktorom (Yusuf 2004), takže je bežné nájsť výnimky v týchto číslach, obzvlášť v prítomnosti iných rizikových faktorov (fajčenie, zápalové procesy, vysoký krvný cukor). Avšak základná patofyziológia vždy obsahuje lipoproteíny s obsahom apoB. Odporúčania európskej spoločnosti pre kardiológiu z roku 2016 hovoria o limite LDL cholesterolu 100mg/dL. Toto číslo však nie je absolútne a dáva nám priestor pre diskusiu v rámci primárnej a sekundárne prevencie, koncept redukcie rizík a hypotézu výživa – srdce. Catapano 2016

Redukcia rizík ASCVD

Primárna prevencia vzniku kardiovaskulárnych príhod (infarkt, mozgová príhoda…) sa sústreďuje na zamedzenie vzniku týchto príhod v prvom rade u ľudí, ktorí nimi ešte nikdy postihnutí neboli cielením na známe rizikové faktory. Redukcia rizík v tomto kontexte znamená, že sa sústredíme na to ako konkrétne opatrenie mení pravdepodobnosť vzniku kardiovaskulárnej príhody, či sa táto pravdepodobnosť znižuje. Na druhej strane sekundárna prevencia znamená liečenie tých ktorý už majú rozvinutú kardiovaskulárnu chorobu, znižovanie rizík jej postupu a vzniku komplikácií.

V záujme odhadu individuálneho rizika pre srdcovocievne príhody, súčasné smernice odporúčajú použitie ohodnotených modelov ako napríklad POOLED COHORT EQUATION alebo Framinghamov model, ktorý kombinuje rizikové faktory ako vek, pohlavie, fajčenie, prítomnosť diabetu, hladinu cholesterolu a krvný tlak (USPSTF 2018) pre výpočet odhadu 10 ročného rizika. Toto skóre pomáha odhadnúť riziko na dobu nasledujúcich 10 rokov a používa sa, aby pomohlo robiť klinické rozhodnutia, určené na znižovanie tohto rizika-to znamená začať so zmenou životného štýlu, s alebo bez medikácie namierenej na znižovanie koncentrácie lipoproteínov v krvi.

Nižšie preberieme ako zmeny vo výžive pomôžu ovplyvniť riziko ASCVD, ale pre ilustráciu zníženia individuálneho rizika sa teraz pozrieme na dva príklady pre ktoré sa môže rozhodnutie začať s medikamentóznou liečbou líšiť, napriek tomu, že pacienti majú rovnaké množstvá LDL-C. (experiment ak sa chcete sami pohrať s týmito údajmi, pozrite Statin Decision aid)

  1. 45 ročná nefajčiaca biela žena s normálnym krvným tlakom a LDL cholesterolom 155mg/dL a HDL-C 40mg/dL má odhadované 10 ročné riziko srdcovocievnej príhody približne 1% to znamená, že zo 100 jedincov ako ona, 1 dostane v priebehu 10 rokov infarkt alebo mozgovú príhodu. Keďže statínom sa obecne priznáva znižovanie relatívneho rizika v 20-30%, riziko u tejto pacientky by sa pohybovalo okolo 0,2-0,3 percentuálneho bodu(20-30% z jej 1% rizika). To znamená, že ak by bola liečená statínmi denne po dobu najbližších 10 rokov. Toto zníženie, predstavuje zníženie triviálne – bez štatistickej významnosti.
  2. 60 ročný muž, fajčiar, normálny krvný tlak a rovnaké LDL-C – 155mg/dLa HDL-C – 40mg/dL má odhadované riziko vzniku príhody približne 11%(zo 100 jedincov ako on 11 dostane infarkt alebo mozgovú príhodu v dobe do 10 rokov) použitie statínov v tomto prípade by znížilo riziko o 3-4 percentuálne body na približne 7-8 %. To znamená, že na každých 100 takýchto jedincov by bolo možné predísť 3-4 infarktom (t.j. počet ľudí, ktorí musia podstúpiť liečbu, aby bol ušetrený jeden život je 25-33 (NNT)). Toto rozhodnutie začať liečbu sa zdá byť rozumným, na úrovni populácie, kde benefity môžu prevážiť riziká.

Použil som tento príklad na lepšiu ilustráciu toho, že očakávané benefity sú priamo spojené s individuálnym počiatočným rizikom. Inými slovami, u jedincov, ktorých počiatočné riziko sa odhaduje ako veľmi nízke, úplný prínos liečby statínmi nemusí prevážiť riziká nepriaznivých účinkov a statíny by v takomto prípade neboli odporúčané. Na druhú stranu súčasné pokyny odporúčajú jedincom s 10 ročným rizikom ASCVD väčším ako 10% aby zvážili terapiu statínmi so súčasnou zmenou životného štýlu. V tomto prípade je rovnováha rizika a prínosu užívania statínov priaznivejšia.

Avšak pri tejto téme treba poznamenať, že na základe metaanalýzy 26 klinických pokusov a 170 000 pacientov pod záštitou Cholesterol treatment trialists, je liečba akokoľvek vysokého množstva LDL cholesterolu statínmi aspoň nejako relatívne prínosná, prínos liečby sa týka znižovania rizika ASCVD, obzvlášť, ak je podávaná dlhý čas a hodnoty krvného tuku sú znižované v skorších fázach života jednotlivca. Baigent 2010. Robinson 2018 Aj keď to nikto nenavrhuje, tieto dáta viedli k smiešnym výrokom ohľadom pridávania statínov do vody.

Nakoniec, ohľadom nekardiovaskulárnych benefitov statínov HE a kol. vykonali metaanalýzu zastrešujúcu túto tému a nenašli žiadny presvedčivý dôkaz o asociácii medzi statínmi a zlepšení vo väčšine nekardiovaskulárnych ochorení, takže sa použitie statínov v nekardiovaskulárnych ochoreniach neodporúča. He 2018

Hypotéza výživa – srdce

Na zhrnutie – táto hypotéza tvrdí, že obmedzenie príjmu nasýtených tukov povedie k zníženiu množstva cholesterolu v krvnom sére, ktoré sa prejaví ochrannými účinkami proti ateroskleróze a nakoniec aj k zníženiu rizika ASCVD cez hypotézu o lipidoch spomínanú vyššie. Pre istotu treba povedať, že hypotéza o lipidoch je veľmi dobre zdokumentovaná aktuálnymi dostupnými dôkazmi, Ference 2017 zatiaľ čo hypotéze o výžive a srdci sa potláča trochu do úzadia. Tak si to poďme preskúmať.

Na začiatok, všetky tuky sú chemicky podobné v tom, že ide o reťazce atómov uhlíka viazané na atómy vodíka. Rôzne druhy tukov majú rôzne dĺžky a tvary uhlíkových väzieb a sú spojené s rozličnými množstvami atómov vodíka.

Zoberme si trans tuky ako príklad. Tieto majú dvojitú väzbu medzi dvoma atómami uhlíka. Táto dvojitá väzba má za následok, že na každý z prítomných atómov uhlíka v tejto dvojitej uhlíkovej väzbe je naviazaný o jeden atóm vodíka menej. Táto vlastnosť robí trans tuky reaktívnejšie s ľudskými tkanivami. Na každé 2% kalórií konzumovaných formou trans tukov denne, riziko vzniku ASCVD stúpa o 23% Iqbal 2014. Z týchto dôvodov boli trans tuky zakázané v Spojených štátoch v máji 2019 – čo v tomto stojí za pozornosť, je fakt, že sa to stalo bez použitia randomizovanej kontrolovanej štúdie, čo je úspechom nutričnej epidemiológie.

Nasýtené tuky sú zvláštne v tom, že každý uhlík v reťazci viaže toľko vodíkov ako je možné, čo znamená, že každý uhlík je saturovaný (nasýtený). Nasýtené tuky sú prítomné v potravinách ako napríklad tučnejšie kusy červeného mäsa (hovädzie, bravčové) mliečne produkty (plnotučné mlieko, maslo) a v tropických olejoch (kokosový, palmový) atď.

Nasýtené tuky nie sú v zásade dobré, alebo zlé, na tomto mieste by sme sa taktiež chceli vzdialiť tomuto typu redukcionistického myslenia. Ako platí pri iných potravinách a taktiež typoch chovania, záleží na kontexte, ak sa bavíme o tom, či je niečo zdraviu prospešné, alebo potenciálne škodlivé.

Tak napríklad súčasné pokyny American Heart Association a American College of Cardiology odporúčajú príjem nasýtených tukov v rozmedzí 5-6% celkového príjmu kalórií. Eckel 2013 Americké výživové pokyny sú miernejšie a tie odporúčajú príjem menší ako 10% celkového kalorického príjmu. 2015-2020 Dietary Guidelines Kontext pre tieto odporúčania je nasledovný; kým priemerný Američan skonzumuje asi 11% z celkových kalórií vo forme nasýtených tukov, iba 5% dospelých skonzumuje menej ako 7% a 30-40% konzumuje menej ako 10%.Rehm 20162015 Dietary Guidelines Scientific Report  Aby sme si to premietli do nejakého praktického príkladu, 283 gramový (10 uncí) rib eye steak obsahuje asi 28 gramov nasýtených tukov čo je asi 10% kalorického príjmu človeka s celkovým denným príjmom 2500 kcal za deň.

Vyšší príjem nasýtených tukov má tendenciu zvyšovať lipoproteíny obsahujúce apoB (napríklad tým, že pôsobí na LDL receptormi sprostredkované vyčistenie týchto čiastočiek z krvného obehu), čo bolo opakovane ukázané. Pre polovicu dospelej populácie USA znamená zníženie príjmu nasýtených tukov očakávané zníženie rizika vzniku ASCVD. Predpokladajme, že chceme zachovať rovnaký kalorický príjem a chceme nahradiť nasýtené tuky nejakou z nasledujúcich potravín:

Polynenasýtené mastné kyseliny (PUFA): sú to tuky, ktoré majú viac než jednu dvojitú väzbu, to z nich robí poly (viac než 1) nenasýtené (nenasýtené atómami vodíka). Potraviny ako ryby (losos, makrela atď.), vlašské orechy, slnečnicové semienka, rastlinné oleje, sú bohaté na PUFA. V súčasnosti dáta uvádzajú, že pri nahradení 5% z energetického príjmu z nasýtených tukov tukmi PUFA klesne hladina LDL v krvi na toľko, že to stačí na 25% zníženie rizika vzniku srdcovocievnych chorôb. Li2015. Ak teda niekto konzumuje menej, než je odporúčaná dávka nasýtených tukov, tak výmena nasýtených tukov za PUFA veľa neurobí. Abdelhamid 2018. Úroveň prínosu teda odpovedá úrovni počiatočného príjmu – pre ľudí, ktorí konzumujú nižšie množstvo nasýtených tukov sú prínosy minimálne až žiadne, avšak pre ľudí, ktorí prijímajú z nasýtených tukov 18+% denného kalorického príjmu sú prínosy nesporné.

Mononenasýtené tuky (MUFA): na rozdiel od PUFA, ktoré majú viaceré dvojité väzby, MUFA majú len jednu dvojitú väzbu. Potraviny ako oriešky (mandle, kešu, pekanové orechy), orechové maslá a olivový olej sú bohaté na MUFA. Ak nahradíme 5% denného energetického príjmu z nasýtených tukov tukmi MUFA, vidíme zníženie rizika srdcovocievnych ochorení o približne 15%, prameniaci hlavne zo zníženia lipoproteínov obsahujúcich apoB. . Clarke 2015 Li2015

Komplexné sacharidy: sú tvorené dlhými reťazcami glukózy a môžu obsahovať aj nerozpustné sacharidy napríklad vlákninu. Potraviny ako celozrnné obilniny, kaše, zelenina, strukoviny, quinoa, zemiaky, hnedá ryža. Ak sa vymení 10% prijatej energie z nasýtených tukov za komplexné sacharidy, vidíme zníženie LDL cholesterolu, ktoré koreluje s asi 9% znížením rizika vzniku srdcovocievnych ochorení. Li 2015

Cukor, rafinované sacharidy – ak vymeníme nasýtený tuk za cukor tak nevidíme žiadne zníženie rizika vzniku srdcovocievnych ochorení.

https://www.barbellmedicine.com/wp-content/uploads/2019/11/graph-3.jpg

Obr.3 z LI a kol.2016. Zmeny v riziku odvodené z pomerov rizík a reprezentované tučnými farebnými riadkami. I riadky reprezentujú interval spoľahlivosti 95%. Tento model bol prispôsobený pre: celkový kalorický príjem, energetickému príjmu z bielkovín, príjmu cholesterolu, príjmu alkoholu, indexu telesnej hmotnosti(BMI), fyzickej aktivite, používaniu vitamínov, aspirínu, rodinnej histórii infarktu myokardu a diabetu, prítomnosti cholesterolémie, a vysokému krvnému tlaku.

V sumári, hypotéza o srdcovom zdraví ovplyvnenom výživou má adekvátnu oporu v dôkazoch ak sa bavíme o príjme nasýtených tukov vyššom ako 10% celkového denného kalorického príjmu. Ak by sme sa rozhodli vytvoriť dizajn štúdie, ktorý ukáže, že príjem nasýtených tukov nie je podstatný, mohli by sme porovnať dve skupiny, kde každá príjme menej než 10% celkového denného kalorického príjmu z nasýtených tukov. Skupina s nižším príjmom by napríklad prijímala 5% kalórií z nasýtených tukov, skupina s vyšším príjmom by prijímala 8%, obe skupiny však spĺňajú odporúčania a tým pádom by sme pravdepodobne nevideli nijaký rozdiel medzi prvou a druhou skupinou.

Rovnako štúdie, ktoré tvrdia, že príjem nasýtených tukov nespôsobuje žiadny rozdiel v rizikovosti ASCVD alebo v koncentrácii LDL častíc v krvi, môžu nahradiť nasýtený tuk cukrom alebo rafinovanými sacharidmi. Takýto dizajn vedie viac ku kontroverzii ako ku konsenzu. Nedávny prehľad doktorky Penny Kris Etherton, autorky pokynov American Heart Association sumarizuje tento problém takto:

„Epidemiolgický výskum, ktorý ignoruje nutričné rozdiely vo výžive naprieč spektru príjmu nasýtených tukov neukazuje nijakú asociáciu medzi príjmom nasýtených tukov a rizikom vzniku srdcovocievnych ochorení. Príjem nasýtených tukov je síce znížený, no proporčne nastane nárast príjmu rafinovaných sacharidov. A teda záver, ktorý z toho možno vyvodiť je ten, že nasýtené tuky a rafinované sacharidy sú rovnako škodlivé z hľadiska rizika vzniku srdcovocievnych ochorení. Kontroverzia týchto klinických pokusov vyplýva z metodologických problémov a ich začlenenia do meta-analýz.“ Kris-Atherton 2018

Nakoniec, posledný prehľad 15 RCT (randomized control trial) databázy Cochrane hovorí, že zníženie príjmu nasýtených tukov zo stravy z vysokých hodnôt na príjem nižší než 10% celkových kalórií znižuje riziko vzniku srdcovocievnych príhod o 17% za súčasnej prítomnosti zníženia hmotnosti. Okrem toho stupeň zníženia rizika vzniku srdcovocievnych príhod súvisí so stupňom zníženia celkovej hladiny krvného cholesterolu. Kým dopad na mortalitu (smrť) je nejasný, neexistuje žiaden dôkaz o škodlivosti zníženia príjmu nasýtených tukov vo vzťahu k diagnostikovaní rakoviny, smrtí z rakoviny, krvného tlaku; podobne nevidíme žiaden prospech z výrazne zvýšeného príjmu nasýtených tukov, ktorý by sme museli obetovať z vykonania takéhoto nutričného zásahu. Hooper 2015

V súhrne vyzerá rozumne urobiť záver tak, že pre väčšinu ľudí bude prínosné, ak zníži príjem nasýtených tukov pod 10% celkového kalorického príjmu. Toto odporúčanie násobí svoju silu u tých, ktorí sú v značnom riziku vzniku srdcovocievnych ochorení, vrátane tých, ktorí majú výrazné abnormality v tuku v krvi, určité genetické predispozície, atď.

S prihliadnutím k telesnej hmotnosti a jej súvislosti so vznikom rizika ASCVD, sú údaje taktiež komplikované. Napríklad dlhodobé údaje v skupine mladých dospelých naberajúcich hmotnosť v štúdii CARDIA ukazujú, že dyslipidémia (definovaná ako nízky HDL cholesterol a vysoké triglyceridy), je prvým rizikovým faktorom pre srdcovocievne choroby na ďalších 20 rokov, pred tým ako sa objaví obezita, vysoký cholesterol, vysoký krvný tlak, diabetes. Paynter 2015.

Stručný prehľad literatúry ohľadom zníženia telesnej hmotnosti hovorí, že zníženie telesnej hmotnosti má žiadúci efekt na tuky v krvi.  Bays 2013, Miller 2011,  Viljoen 2012, Pasanisi 2001, Van Gaal 2005. Zníženie hmotnosti o 5-10% produkuje až 20% zníženie triglyceridov a 15% zníženie LDL cholesterolu. Nordmann 2006 . Väčšie percentuálne zníženie hmotnosti môže zabezpečiť progresívne zlepšenie v skladbe tuku v krvi u niektorých jedincov. Wing 2011 Efekt LDL cholesterolu bol potvrdený nedávnou štúdiou, ktorá ukazuje, že poctivé dodržiavanie akejkoľvek diéty znižujúcej LDL cholesterol povedie k zníženiu tohto cholesterolu o 10-15% Chiavaroli 2018.

Na druhej strane, Framinghamova Heart štúdia ukazuje zvýšenie HDL cholesterolu a zníženie triglyceridov za 10 rokov u 1666 subjektov, ktorých BMI vzrástlo v rovnakom časovom období. Ingelsson 2009 Kým hladiny LDL cholesterolu sú hlavným rizikovým faktorom pre srdcovocievne ochorenia, zvýšené BMI nemusí nutne znamenať priamy efekt na hladinu LDL cholesterolu v krvnom obehu a zároveň zvýšený LDL cholesterol spolu s ASCVD sa môžu vyskytovať aj u pacientov, ktorí nie sú obézni. Garrison 1980

Aj keď zvýšené množstvo telesného tuku môže určite prispieť ku zvýšenej hladine LDL cholesterolu a ostatným rizikovým faktorom pre vznik ASCVD, nie je to univerzálne platné. Okrem toho pravdepodobne potrebujeme ďalšie doplnkové zásahy (vrátane liekov) pre pacientov, ktorí môžu získať z ďalšieho znižovania rizika. Napríklad z dát uvedených vyššie sa môžeme domnievať, že výživové zásahy, ktoré majú za cieľ znižovanie LDL cholesterolu zodpovedajú zníženiu o 10-15%, lenže súčasné odporúčania ohľadom cholesterolu vyžadujú značne vyššiu redukciu ako pre primárnu tak pre sekundárnu prevenciu. Pre primárnu prevenciu ASCVD u stredne a vysoko rizikových jedincov, pokyny American Heart Association hovoria o znížení LDL cholesterolu o 30-49% alebo >50% Grundy 2019 u sekundárnej prevencie je to 50% a viac percentné zníženie v cirkulujúcom LDL cholesterole, vo väčšine prípadov.

Kritici statínov často predpokladajú, že profesionáli v medicíne nedostatočne oceňujú a odporúčajú zmenu životného štýlu pre znižovanie rizika vzniku srdcovocievnych ochorení, napriek silnému odporúčaniu pre zavedenie zmeny životného štýlu pre všetkých pacientov, na všetkých úrovniach rizika, vo všetkých oficiálnych klinických praktických odporúčaniach. Zmeny životného štýlu, ktorých základom je cvičenie, diéta a znižovanie hmotnosti sa zdajú byť príčinou naozaj značného znižovania rizika vzniku ASCVD, tým že upravujú hladinu cholesterolu, krvného tlaku, zabraňujú diabetu vďaka mnohým iným mechanizmom. Aj keď je toto všetko skvelé, niekedy pacient ostáva neprijateľne vysoko rizikový aj napriek tomu, že uplatnil všetky intervencie ohľadom životného štýlu, alebo nie je schopný dodržiavať tieto zmeny dlhodobo pre nespočetné dôvody počnúc genetickými predispozíciami, po iné zložité psycho-sociálne faktory ako socioekonomický status, stavom duševného zdravia končiac. Napríklad zdravá strava môže byť o $1.50 denne ($550 ročne) drahšia než strava nezdravá definovaná množstvom premenných Rao 2013. V týchto situáciách, kde je zostatkové riziko značne zvýšené aj po úpravách životného štýlu, môžeme dosiahnuť klinicky signifikantné zníženie rizika s vhodným použitím liekov a nedáva zmysel nechať toto liečiteľné zostatkové riziko bez pozornosti kvôli neopodstatnenému strachu z liekov.

Zhrnutie:

Na zmierenie existujúcich pokynov a nových odporúčaní pre konzumáciu červeného a spracovaného červeného mäsa vyžaduje dodatočný kontext. Na zopakovanie, existujúce pokyny a nové odporúčania hovoria nasledovné:

Existujúce pokyny

  • 2015 – 2020 výživové pokyny pre Američanov odporúčajú obmedziť príjem červeného mäsa na jednu porciu týždenne a príjem nasýtených tukov držať do 10% celkového denného kalorického príjmu. 2015-2020 Dietary Guidelines
  • Svetový fond pre výskum rakoviny (The World Cancer Research Fund (WCRF)) odporúča aby jednotlivec nekonzumoval viac ako 3 porcie nespracovaného červeného mäsa týždenne a málo alebo žiadne spracované červené mäso. WCRF 2018
  • The UK’s National Health Service (NHS) súhlasí s WCRF a radí aby ľudia obmedzili príjem červeného mäsa na maximálne 490 gramov za týždeň. NHS 2018
  • The American Heart Association and American College of Cardiology Guidelines odporúčajú príjem nasýtených tukov na 5-6% celkového denného kalorického príjmu. Eckel 2013

Nové odporúčania

  • Panel navrhuje aby dospelí pokračovali v súčasnej konzumácií nespracovaného červeného mäsa. Podobne panel navrhuje, aby dospelí pokračovali v súčasnej konzumácii červeného spracovaného mäsa.

Na prvý pohľad sa nové odporúčania zdajú byť v rozpore s existujúcimi pokynmi. Avšak priemerná konzumácia červeného mäsa v USA a vo väčšine európskych krajín je 70 gramov denne alebo 490 gramov za týždeň, čo vlastne spadá do návrhov nových odporúčaní. Dodatočne, priemerný Američan konzumuje približne 11% celkových denných kalórii z nasýtených tukov, čo je blízko odporúčaným 10%, ktoré stanovili 2015 – 2020 výživové pokyny pre Američanov Rehm 2016. nakoniec červené mäso nie je ani v prvých piatich zdrojoch nasýtených tukov, ktoré sú: 1. syr, 2. pizza, 3. dezerty na pšeničnom základe, 4. mliečne dezerty, 5. jedlá z hydiny NHANES 2006. To však neznamená, že nasýtený tuk z mliečnych výrobkov a z červeného mäsa má rovnaký efekt na riziko, toto asi nebude ten prípad, ale niektorým mliečnym výrobkom (syr, mlieko, jogurt) sa priznáva znižovanie rizika alebo neutrálny efekt O’Sullivan 2013. NutriRECs Consortium interpretovalo tento zoznam ako ďalší dôkaz, že priemerný človek v súčasnosti nekonzumuje až toľko nasýtených tukov z červeného mäsa.

Súhrnne vzaté spolu s existujúcimi údajmi navrhujúcimi, že prínosy ďalšieho obmedzenia príjmu červeného mäsa alebo príjmu nasýtených tukov sú pre väčšinu jedincov malé, môžeme pochopiť, že NutriRECs Consortium prišlo k tomuto záveru. V skratke, z populačnej úrovne sa zdá, že nie je najlepšie riešenie smerovať našu energiu a zdroje na propagáciu zmien v správaní ohľadom výživy(čo sa aspoň červeného mäsa týka).

Na druhú stranu závery tejto práce môžu byť zavádzajúce, kvôli tomu ako sú interpretované mainstreamovými médiami a populárnymi internetovými zdravotnými výstupmi. Napríklad, kým priemerný príjem nasýtených tukov v Amerike je 11% denného kalorického príjmu, iba 35-45% konzumuje menej ako 10% Rehm 2016 2015 Dietary Guidelines Scientific Report

Ešte treba dodať, že veľa v súčasnosti populárnych diét odporúča jednotlivcom prijímať viac červeného mäsa, napriek tomu, že priemerná konzumácia v USA a Európe je v rámci súčasných odporúčaní. v súhrne, rozprávať ľuďom aby znížili príjem červeného mäsa a/alebo znížili príjem nasýtených tukov nerobí veľa dobrého pre tých ktorý, už aktuálne spĺňajú odporúčané rozsahy. Avšak rozprávať ľuďom, aby zvýšili príjem červeného mäsa alebo nasýtených tukov nad odporúčanú hranicu pravdepodobne taktiež nemá priaznivý pomer risk/benefit. Pravdupovediac autori NutriRECs Consortium to neodporúčajú, taktiež však neustanovili žiadne odporúčania o tom čo by ľudia MALI robiť v zmysle zlepšenia svojho zdravia.

Myslíme si, že nasledujúce položky sú dôležité v navrhovaní zdravie zlepšujúcich výživových vzorcov:

  1. Celkový denný kalorický príjem by mal viesť k zdravému percentu telesného tuku a svalovej hmoty, podporovanej vhodným množstvom fyzickej aktivity. Vegetariánstvo a vegánstvo môže byť použité na základe osobných preferencií, nakoľko vegáni a vegetariáni jedia v priemere o 600 resp. 263 kalórii menej než ľudia, ktorí jedia rastlinnú aj živočíšnu stravu. Clarys 2014
  2. Celkový denný príjem bielkovín by mal byť 1,6-3,1 gramov na kilogram telesnej hmotnosti, ak toto nie je kontraindikované lekárom. Tí, čo udržiavajú váhu, by mali mieriť k nižšiemu až strednému rozsahu, tí ktorí sa snažia o zníženie telesnej hmotnosti, alebo majú rizikové faktory anabolickej rezistencie by sa mali držať vo vyššom rozsahu. U tých, ktorí sa držia v stanovených rozsahoch nemáme strach o živočíšne/morské verzus rastlinné zdroje bielkovín, nakoľko rastlinné zdroje sa zdajú byť ekvivalentné živočíšnym zdrojom ak sú dávkované v uvedených množstvách. Toto rozdelenie, môže mať väčší zmysel u tých, ktorí musia konzumovať diétu s obmedzením bielkovín. Babault 2015, Joy 2013, Hartman 2007 
  3. Celkový denný príjem vlákniny, by mal byť aspoň 25-30 gramov za deň, ideálne zdroje sú zelenina, ovocie, komplexné sacharidy.  Reynolds 2019 Odporúčame jesť toľko porcií ovocia a zeleniny, ktoré sa zmestia do celkového príjmu kalórií a bielkovín zmieneného vyššie. Príjem vlákniny môže taktiež znížiť potenciálny negatívny efekt diéty bohatej na nasýtené tuky. Wallstrom 2012
  4. Príjem tukov zo stravy by sa mal zamerať na tie nenasýtené, z morských alebo rastlinných zdrojov, nasýtený tuk by mal byť limitovaný na približne 10% celkového denného kalorického príjmu. Ak chcete nahradiť nasýtený tuk tým inými živinami, odporúčame jedlá bohaté na PUFA, MUFA alebo komplexné sacharidy, podľa individuálnych preferencií, kalorického príjmu alebo odpovede jednotlivca na tú ktorú potravinu. S ohľadom na červené mäso, súčasné odporúčania 340-510 gramov vareného červeného mäsa za týždeň sa zdajú byť rozumné, avšak nazdávame sa, že ich sila sa oslabí, ak sú ostatné kritéria spomínané vyššie splnené. Spracované červené mäso by malo byť obmedzené na 50 g denne.

Takže mali by ste obmedziť príjem červeného mäsa alebo nasýtených tukov? Ak prekračujete hranicu súčasných odporúčaní, tak môžete vidieť v takomto prístupe nejaké prínosy. Ak spĺňate všetko z vyššie spomínaného zoznamu tak je to pravdepodobne ČSBD – čas stratený bezvýznamným detailom.

Tento článok napísal Jordan Feigenbaum. Nápad na jeho vytvorenie vznikol, za účelom priblíženia zdroja dát za súčasnými odporúčaniami pre konzumáciu červeného mäsa a hľadanie zmyslu v tom aké dôležité je dodržiavanie týchto odporúčaní pre zdravie. Nakoľko existujú etické, environmentálne a iné ohľady obklopujúce konzumáciu červeného mäsa, mal som pocit, že tieto témy si zaslúžia svoj vlastný priestor a zámerne som ich vynechal z tohto článku, ktorý sa už teraz značne predĺžil.

 

Originálny článok: https://www.barbellmedicine.com/blog/the-science-of-red-meat-and-health/